Bratislava
7. apríla (TASR) - Veľký piatok, ktorého názov sa vlani podľa Rímskeho
misála zmenil na Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov spomienkou na
deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch
sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez
chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa
mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.
Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok
krížové cesty. Tie sa uskutočňujú ako pripomienka utrpenia a smrti
Ježiša Krista aj v mnohých kostoloch.
Popoludňajšie obrady Piatka utrpenia Pána (Veľkého piatka) pozostávajú z
bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a
svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k
symbolickému Božiemu hrobu.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň
prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby
nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia
Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s
vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.
Za významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa
konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.